Žijeme v dobe kedy máme k dispozícii naozaj čokoľvek. Je to najplodnejšia pôda pre zlomy v rôznych odvetviach. Dnes už vieme ako rýchle prísť k peniazom, máme rôzne možnosti štúdia sebazdokonaľovania. Ako sa posúvame my tak aj svet. Vieme sa dostať na mesiac, vyhľadať čokoľvek pomocou GPS, čo je mimochodom skvelý prevrat, máme technológie skoro na všetko sme kúsok od toho aby sme boli nahradení strojmi J
Akurát, že stroje nemajú emócie však ? Irónia.
Preto sme my ľudia tak nenahraditeľní, tak výnimočný a dokonalý preparát dnešného sveta. Jediné čo potrebujeme je si to uvedomiť a začať s tým pracovať, pretože nežijeme večne a nikto z nás nevie kedy príde jeho „súdny deň“. Aj keď je možné, že naši vedci už prišli aj na spôsob ako to zistiť, no nebudem zachádzať k detailom J
Všetko sa zdá tak jednoduché vieme a máme predsa nato prístupné nástroje a hlavne máme samých seba.
Jediné čo nám nefunguje sú medziľudské vzťahy. Človek by si pomyslel, že je ideálna doba pre rodiny, nakoľko je toľko veci dostupných. Dnes už muži nemusia loviť mamutov. Stačí keď zájdu nakúpiť do obchodu, ktorý je pár krokov od domu. No ale my ľudia rasa pošetilá sme tak spohodlneli, že už ani to sa nám nechce :D Ženy už zriedka zostávajú v domácnosti , ale chodia do práce a prispievajú svojou čiastkou do spoločného rozpočtu ak nejaký máme J No pravda je taká, že nám mladým svet teraz trochu nepraje. Máme už tesne pred 30 tkou alebo po a sme stále bez rodiny a slobodní. Voľba alebo následok možností? O tom vieme polemizovať naozaj veľmi dlho.
Môžem trochu pootvoriť túto problematiku. Kto si teda volí život osamote?
Myslím, že vedieť byť a žiť sám so sebou je asi tá najťažšia a zároveň najúžasnejšia úloha v živote človeka. Často nerozumieme samým sebe, nemáme sa radi, nedokážeme so sebou žiť. Potrebujeme si plniť voľný čas aktivitami, príležitostnými známosťami a hrbou práce J A tak máme pocit, že vedieme v celku úspešný život. Viem, že je veľmi ťažké naučiť sa stotožniť so sebou, naozaj často krát sa zastaviť a premýšľať o tom čo vlastne my chceme a snažiť sa pochopiť naše vnútro. Ale kedže sme sa pohli vo všetkom treba aj v tomto. Vzťahy nadobudli úplne inú zložitejšiu rovinu. Preto sa aj my musíme prispôsobiť dobe a skúsiť začať na sebe pracovať. Mám tušenie, že až potom vieme nadobudnúť skutočne plnohodnotný vzťah kde sa nebudeme zamýšľať nad istotami, zárukami, sľubmi, budúcnosťou ale budeme chcieť žiť pre daný okamih. Veď kde má človek dnes istotu? Na termínovanom vklade J Žartujem ani tam nie.
Dobre dajme tomu, že sme v štádiu „práce na sebe“. Osobne si myslím, že dnes to potrebuje naozaj každý. No a pravda je taká, že to nerobí skoro nikto J Možno kvôli času, lenivosti, nevedomosti, či egu ( však ja som predsa užasný/ á ) Nevadí, sme tu preto aby sme sa učili stále nové.
Teraz sa snažíme nadviazať nejaký vzťah. Dnes spravidla končia veľmi prudko a rýchlo. My sa už nenamáhame vysvetleniami pri nedorozumeniach. Buď to klape dokonale alebo ideme ďalej J
Je predsa toľko iných alternatív, ak práve nepracujeme na ďalších piatich J Ospravedlňujem sa za úsmev ale niekedy sa na tom bavím, pretože píšem o všetkých to znamená aj o sebe. Mrzí ma len, že musím písať pravdu. Chceli by sme lásku na celý život, ale tá predstavuje dva protipóly. Keď sa berieme vravíme si, že v dobrom aj v zlom. Dneska sme už tak pohodlní, že nám stačí len v tom dobrom a keď nie je tak ďalej prosím. Takto to nikdy nebude fungovať. Ak po niečom skutočne túžime mali by sme brať do úvahy a stotožniť sa naozaj vnútorne s tým, že láska je potvora a má dve tváre. Ako všetky protipóly. Aký by bol svet len v bielej? Alebo dokonalý život bez problémov? Či život bez práce to milujem. Osobne, ak by som mala dostatok peňazí nato, aby som nemusela pracovať, by som v prvom rade robila veci, ktoré ma bavia a v druhom by som pracovala stále. Na udržanie úspechu je potrebné stále niečo robiť. Odbieham J
Chcem len povedať, že by sme mali viac pracovať na tom ako spolu hovoríme. Potom aj ten vzťah medzi nami je kvalitnejší a puto pevnejšie. Dnes je naozaj vzácne vidieť páry, ktoré spolu prežili celý život. Poznám také páry a viem, že si skutočne prešli peklom ale aj rajom. Ale aj 10 ročné manželstvo je úspech prečo nie.
Ak chceme niečo tak výnimočné ako vzťah plný lásky a porozumenia, mali by sme tým najskôr sami disponovať. Hlavne ľúbiť samých seba a dovoliť druhému to isté, bez podmienok.
Keď sme predsa len práve teraz sami a cítime prázdno preto, že nemáme v živote partnera, skúsme ho naozaj nehľadať a zamerať sa na samých seba. Lásku Vám nemôže nikto dať ani šťastie to musí byť už vo Vás. Neľutujem, že som o tom tak dlho nevedela, pretože to práve včas ku mne prišlo a môžem to posunúť ďalej začo som rada. Pevne verím, že sa naše oči viac otvoria a začneme vidieť veci, ktoré sme doteraz prehliadali.
