Strach a jeho jadro

Autor: Eva Žáková | 10.7.2016 o 13:07 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  115x

Čo teda sme ? ---------------------------------------------------------------------------------------

 

Predstavte si, že žijete na planéte medzi ľuďmi, ktorí sú postihnutí kožnou epidémiou. Každý človek má po tele malé alebo väčšie rany. Ľudia sa navzájom nedotýkajú, pretože každý dotyk spôsobuje bolesť. Žijú bez dotykov a chránia si svoje rany. Teraz si predstavte, že prídete do tohoto sveta VY. Ste zdravý, na tele nemáte žiadnu ranu ani najmenšiu ranku. Chceli by ste, aby sa Vás niekto dotkol a chcete sa Vy dotýkať ale nie je to možné, ak by ste to urobili je pravdepodobné, že by ste po nejakom čase strávenom na tejto planéte mali rovnakú chorobu ako títo ľudia.

Presne takto sa cíti každé narodené dieťa. Keď sa dieťa narodí, je čiste bez duševných rán, otvorené a dôverčivé. Do istej doby imúnne a schopné nenakaziť sa. Čím dlhšie ale žije medzi chorými ľuďmi, tým rýchlejšie sa nakazí. Dieťa vie odpúšťať a zabúdať, preto nemá na začiatku túto chorobu. Choroba, ktorou trpí táto planéta sa volá strach. Každý z nás ma nejaké rany na duši, ktorých keď sa dotkneme veľmi bolia. Preto máme strach sa otvárať iným, bojíme sa bolesti, nevieme odpúšťať.

Náš strach je tak silný, že pre neho neuvažujeme racionálne. Jednoducho nás pohltí a my v záchvate paniky konáme pudovo. Máme pred sebou akýsi zahlmený oblak, cez ktorý nevidíme a tak sú naše rozhodnutia a konania úplne nezmyselné. Strach je pocit blížiaceho sa nebezpečia, preto naša reakcia na strach je pudová je to reakcia sebazáchovy. Strach by nám mal slúžiť ako kontrolka pre prípad hrozby. Žiaľ sme tak nakazení chorobou Strach, že nás úplne pohltila. Bojíme sa všetkého, pretože nám bolo spôsobených mnoho rán. Preto často krát necháme strach, aby nás ovládal hlavne v situáciách kedy je najpotrebnejšie uvažovať racionálne. To čo po našom konaní zostane...je katastrofa alebo si to môžeme prirovnať k mestu, ktoré zničil hurikán a tak môžeme prísť o tie najlepšie veci v našich životoch.

Jadrom strachu je bolesť. Sú to práve tie rany, ktoré nám za život boli spôsobené alebo sme mali pocit, že nám bolo ukrivdené. Ste malé dievčatko, hráte sa doma so šperkami vašej matky. Nechcete ich zničiť, chcete sa iba zahrať na princeznú a byť šťastná pri hraní. Do toho vstúpi Vaša matka plná hnevu z otca, ktorý rieši problémy v práci alkoholom, nakričí na Vás, vezme Vám šperky, dá Vám na zadok a nechá Vás samú. Z Vášho pohľadu ste ako dievčatko neurobili nič zlé chceli ste sa iba pohrať a byť šťastná a Vaša matka prišla, potrestala Vás bez dôvodu a potom Vás nechala samú.Takto funguje celý Váš život v rôznych situáciách. Od detstva sa vo Vás tieto situácie zbierajú až nakoniec prestanete byť imúnny a nakazíte sa chorobou Strach. Žijete na planéte s ľuďmi ako Vy, s ľuďmi ktorí sa Vás nedotknú ani Vy ich. Ak sa o to pokúsite, ublížite si. Dotyk je pre človeka životne dôležitý. Vedeli ste, že novorodenci, ktorých by sa nikto nedotkol a nepohladil ich by zomreli? Tak veľmi potrebujeme pre život dotyk. Dotyk je láska a vy žijete celý život bez dotyku alebo bez nedostatku dotyku zo strachu z bolesti. Ako myslíte, že vyzerá taký život ? Ako sladkosť bez chuti ? Ako kvet bez vône ? Ako človek bez duše ?

Čo teda sme ? Niektorí sme iba telá pohybujúce sa v priestore, ktorí neustále niečo hľadajú aby dali svojmu telu život a dušu. Najsmutnejšie je, že keď to nájdeme tak sa bojíme, strach je tak silný, že v nás vyvolá ešte väčšiu paniku, ktorá nám spôsobí zahmlenie, vykonáme zlé rozhodnutie a spôsobíme hurikán. Zničíme to, čo tak veľmi chceme a potrebujeme pre strach z toho, že by sme o to znova prišli...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?