Nenávisť

Autor: Eva Žáková | 17.12.2015 o 14:05 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  145x

Niekedy sa môže stať že znenávidíme človeka, ktorý má vlastnosti alebo veci, ktoré by sme chceli vlastniť my. To je tzv. závisť Nedokážeme prijať skutočnosť, že je niekto úspešnejší, že sa mu viac darí a preto mu závidíme. 

Toto je téma, o ktorej by sme vedeli hovoriť veľa. Všetci máme nejaké vzťahy, či už s rodinou, priateľmi, s partnerom alebo v práci či v škole. Každý človek sa už stretol s nenávisťou voči druhému. Záleží ale na tom, prečo vlastne pociťujeme nenávisť k nejakému človeku.

Nenávisť môže vzniknúť náhle alebo postupne.

Náhle vzniká tak, že nám už odzačiatku niekto nie je sympatický a nevieme pomenovať prečo. Ak sa to časom stupňuje, môže to prerásť až v nenávisť.

Postupne môže vznikať, keď danú osobu hlbšie spoznáme a nesedí nám jej povaha alebo to čo robí. Nenávisť môže taktiež vzniknúť z lásky. Tá je asi najväčšia. Najskôr sme si s niekým rozumeli, pociťovali sme v jeho spoločnosti príjemné pocity, ale vznikla nejaká situácia alebo viacero situácií, kde nám konanie druhej strany nepripadalo košér, prípadne nám niekto dlhodobo ubližoval či už psychicky alebo fyzicky.

 Niekedy sa môže stať že znenávidíme človeka, ktorý má vlastnosti alebo veci, ktoré by sme chceli vlastniť my. To je tzv. závisť. Nedokážeme prijať skutočnosť, že je niekto úspešnejší, že sa mu viac darí a preto mu závidíme. Záleži na tom akú cestu si zvolíme. Môžeme žiť v negatívnych pocitoch a obviňovať iných za svoj neúspech, alebo sa môžeme od nich čosi naučiť. Múdri ľudia najskôr počúvajú a potom vyjadrujú svoj názor.

Myslím, že sú hádky z určitého hľadiska bezvýznamné. Keď sa dvaja hádajú, znamená to, že každý má na vec iný pohľad. Ale touto nepríjemnou a vyhrotenou atmosférou sa nič nevyrieši. Keď hovorí jedna strana, druhá síce počúva, ale iba povrchovo, pretože sa nesústredí, nakoľko si už pripravuje v mysli protiargumenty. V tomto prípade je hádka maximálne bezpredmetná a prinesie viac škody ako osohu. Mali by sme komunikovať prehľadnejšie a jednať s chladnou hlavou. Myšlienky si najskôr utriediť a potom vyjsť s nimi na povrch. Premýšľať aj nad tým, čo sa nám snaží povedať druhá strana. Snažiť sa pochopiť problém a prejaviť empatiu, nie je hanbou ospravedlniť sa. Iba silný človek si dokáže priznať svoje vlastné pochybenie. Uvažuje totiž vyrovnane.

Sú ľudia, ktorí si svoju chybu nepriznajú nikdy, pretože nevpúšťajú podnety zvonku. Takíto jedinci budú mať veľmi ťažké posunúť sa v živote ďalej a nájsť skutočné štastie. Najväčším nepriateľom človeka nie sú ľudia a okolnosti v jeho živote, ale človek sám pre seba. Pretože iba on dokáže zvrátiť veci. On je ten, ktorý si vytvára pohľad. Toto sú osvedčené teórie, ktoré fungujú aj v praxi. Možno naša myseľ ešte nie je na takej úrovni aby sme dokázali napríklad zdvíhať veci pohľadom, ale minimálne a zároveň aj maximálne dokážeme ovládať sami seba. Keď človek pracuje sám so sebou, spoznáva sám seba a dokáže sa ovplyvniť. Nie sme riadení automaticky, máme slobodnú vôľu aj keď niektoré naše reakcie sú automatické a zaužívané.

Štastie vyplýva zvnútra. Nikto a nič nám nedá štastie. Ani ľudia okolo nás ani veci, ktoré by sme chceli vlastniť. Všetko toto je iba krátkodobý pocit radosti. Samozrejme, tieto skutočnosti nás veľmi ovplyvňujú, ale nemali by sme im prikladať daný význam, „ budem štastná/ý keď budem mať...“. Štastie je, keď nemáme nič po čom túžime ale napriek tomu sme nabití energiou, láskou a chuťou dávať. Až v tomto momente môžeme začať skutočne prijímať.

Hlavnou myšlienkou môjho života je vždy veriť a nikdy sa nenechať na príliš dlhú dobu ovplyvniť negatívnymi skúsenosťami. Človek sa formuje do veľkej miery aj tým čo zažíva. Ale nie všetci sme zlí. Áno sú ľudia, ktorí nám ublížili možno ich to mrzí a možno ani nie. Ak ich to úprimne mrzí, možno by sme im mohli dať šancu. Ak nie, tak jednoducho v našom živote nemajú svoje miesto. To my si vyberáme svoj život, my rozhodujeme koho prijmeme a koho nie. Nikto nás nedokáže zmanipulovať ak mu to my sami nedovolíme. Žiaden človek nemá takú moc.

Poďme teraz spolu zistiť, či sme niekomu odpustili aspoň čiatočne. Opýtajme sa sami seba, či existuje v našom živote niekto, koho skutočne z duše nenávidíme a už si s ním nedokážeme predstaviť akýkoľvek kontakt? Ak nie je, v tom prípade môžeme byť hrdí sami na seba, pretože takto je to správne.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?