Strach zo samoty je tak silný, že sme ochotní obetovať aj štastie, hoci v neuspokojivej spoločnosti. Premýšľam, či je to tým, že nevieme čo chceme alebo sa iba neradi pozeráme pravde do očí? Žiaľ prišla doba kedy sa my mladí ľudia čoraz častejšie rútime do povrchných vzťahov bez lásky. Ideme do toho s tým, že chceme vyťažiť čo najviac. Nezaujíma nás, či tým ublížime druhej strane, však predsa žijeme pre prítomnosť. Myslím, že je fér keď sa dvaja dohodnú na „voľnom vzťahu“ vedia obaja na čom sú. Horšie je, keď by sme radi viac poznali človeka, ktorý k nám nie je celkom úprimný a zavádza nás. Tí z nás, ktorí to už zažili, poznajú ten pocit keď si toho muža/ženu nevedia vytrhnúť z hlavy a analizujú jej správanie. Ano robia to aj muži nie iba ženy.
Nesnažte sa tomu rozumieť, neexistuje nato odpoveď. Ak ju nepozná dotyčný, vy sa k nej určite nedopátrate. V tomto prípade doporučujem iba vypustiť z hlavy, pocity tu nesmú hrať dôležitejšiu úlohu ako rozum. Je čas prestať veriť na zázrak, že sa to zmení. Určite sa nám viac zadarí, keď zo situácie vycúvame bez vysvetlenia, ktoré si necháme iba pre seba. Toto sú tzv. stratégie, ktoré by podľa mňa v láske nemali mať žiaden priestor. Láska je tak komplikovaná a pritom tak jednoduchá. Buď ju cítime a všetko ide ľahšie alebo ju necítime a nemôžeme sa pohnúť z miesta. Častokrát sa stane, že kruté utrpenie, ktoré nám niekto spôsobí, je pravou príčinou lásky, ktorú vzbudíme v niekom inom a žiaľ zároveň aj jeho nešťastím.
Sme tak zahltení povrchnými vecami, že už nedokážeme rozoznať človeka, ktorý nás berie vážne od niekoho kto sa chce iba pobaviť na náš účet. Pozrime sa ale aj na tú druhú stranu. Zrejme človek, ktorý nás cielene udržiava v neistote prežil predtým niečo podobné, to ho ale neoprávňuje nám ubližovať. Odmieta veriť tomu, že ten druhý ho má naozaj rád a vynasnaží sa ho nesklamať a tak zatrpkne. Nech sa snažíme akokoľvek, nikdy ho nepresvedčíme o tom, že sme pre neho dosť dobrí. Spojenie s týmto človekom je maximálne nevhodné. On totižto nemá problém s nami, ale sám so sebou. Nemá vyriešené minulé záležitosti a snaží sa minulosť riešiť v prítomnosti. Čo ho dovedie znova iba tam, kde naposledy skončil. Musí urobiť niečo inak ON nie my. Neobviňujme sa za chyby iných ľudí, s nami to nemá nič spoločné.
Nerada škatuľkujem ľudí, každý má pre svoje neprimerané činy dôvod. Prečo sa niekedy vyžívame v ubližovaní druhým? Bolo nám ubližené a potrebujeme to kompenzovať týmto spôsobom? Netreba zabúdať nato, že v živote sa nám všetko vráti. Možno neskôr v inej forme ale vráti. Preto je lepšie sa v určitých situáciách zachovať zodpovedne, ak nie kvôli druhému tak pre seba. Čo sme mu ododvzali to príjmeme spat...