Každému z nás sa dejú dobré ale aj zlé veci. Prešli sme si rôznymi situáciami v živote, ktoré nás posilnili, poznačili alebo úplne zložili na dno. Mnohí z nás by mali najradšej bezstarostný život, plný zdravia, radosti, lásky, úspechu, či bohatstva. Viete čo mám na mysli taká tá formulka, ktorú si zo zvyku prajeme k narodeninám.
Ak sa nám niečo dlhodobo nedarí sme negatívni, prenášame zlú energiu na ľudí, ktorým na nás skutočne záleží a chcú nám pomôcť, ale niekedy sme slepí a nevidíme to. Viníme iných za náš neúspech a to je tiež dôvodom prečo sa nám nedarí. Ak máme pocit, že máme smolu v každej oblasti života, mali by sme pripustiť možnosť, že robíme chybu a možno nastal čas skúsiť robiť veci iným spôsobom než doteraz.
Tajomstvom nie je ani tak to ako dosiahnuť úspech vo všetkých oblastiach života, tí ktorí si niečo budujú už nato prišli. Ak človek niečo chce tak veľmi, že je preto ochotný urobiť doslova čokoľvek dosiahne to a cestu a spôsob si proste nájde. Niekedy sa aj práve preto hovorí o úspešných ľuďoch, že idú aj cez mŕtvoly.
Ja by som ale skôr premýšľala o tom, či veci po ktorých tak prahneme, sú naozaj tým čo nám dá šťastie. Niekedy sa totiž ženieme za veľmi nesprávnymi vecami v domnienke, že je to zmyslom nášho života.
Myslím, že asi všetci už zažili ten pocit, taký ten zápal pre nejakú vec, ktorú sme neodkladne museli mať inak by bez tej veci už ráno nevyšlo slnko. Vo väčšine prípadov ak sme to dostali naplnil nás neskôr pocit prázdnoty. Môže to byť spôsobené práve tým nesprávnym úsudkom, že nedokážeme spoznať sami seba a tak hľadáme.
Myslím, že raz príde čas v živote každého z nás, keď si uvedomí, že ho napĺňa viac dávať a obetovať sa pre niekoho. Možno ani nezáleží na tom, či si to ten druhý váži niekedy nájdeme taký pokoj práve v tých nezištných veciach, od ktorých nečakáme žiaden profit pre seba.
Teraz skúsme premýšľať o tom, ako žijeme a či sme s tým spokojní, či robíme dosť pre iných.
Malá pomôcka ak nevieme ako nato:
Som človekom, ktorým chcem byť ?
Som človekom, ktorého majú radi aj ostatní?
Som človekom čestným a pokorným?
Kedy naposledy som sa viac zameral/la na problém niekoho iného než na ten svoj?
Občas žijeme v mylnej predstave, že máme byť hrdí, neústupčiví, presadzujeme svoj názor a za žiadnu cenu sa nenecháme využívať nebodaj poučovať, to je predsa útok na našu myseľ a hrdosť. Ale ako potom má byť náš život iný, či lepší ak do neho nechceme vpustiť nové veci názory a myšlienky?
Trpezlivosť ,vytrvalosť a sebakontrola ...
